Aká je úloha opatrovateľa detí v domácom prostredí?

Aká je úloha opatrovateľa detí v domácom prostredí?

Opatrovanie detí (zdravých aj chorých) v ich domácom prostredí si nachádza svoje profesionálne uplatnenie už aj na Slovensku.

Rodina je najprirodzenejšie miesto pre socializáciu dieťaťa – včleňovanie sa do spoločnosti a jeho personalizáciu - vytváranie jedinečnosti jeho osoby, vzťahov a názorov, teda jeho osobnostný rozvoj. Zdravý vývoj a rozvoj dieťaťa má byť prioritou pre každého, kto sa na starostlivosti o dieťa podieľa. Opatrovateľ sa stáva súčasťou rodiny. Prichádza do nej najskôr ako cudzia osoba a v záujme zdravého vývoja dieťaťa by mal rešpektovať zaužívané rodinné stereotypy a vždy by mal mať na zreteli, že nenahrádza rodičov, iba ich v istom časovom úseku dňa zastupuje. Tak ako dieťa hľadá a upevňuje svoje miesto v spoločnosti (počnúc rodinou), aj opatrovateľ by si mal hneď na začiatku ujasniť svoju pozíciu a kompetencie vo vzťahu k celej rodine, ale hlavne k opatrovanému dieťaťu/deťom. Napriek tomu, že má opatrovateľ skúsenosti s touto prácou, mal by si uvedomiť, že každá rodina je samostatná jednotka a každý jej člen, hlavne každé dieťa, je individualita so svojim psychickým prežívaním, aj somatickými osobitosťami. 

 

Na čo sa zamerať na začiatku?

  1. Zistite si, koľko detí budete opatrovať a aký je ich vek a pohlavie. Vek je pre opatrovateľa veľmi dôležitý faktor, lebo od neho sa odvíja celková starostlivosť o opatrované dieťa, rozvrh činnosti počas doby opatrovania, viete podľa neho posúdiť vývoj aj vývin dieťaťa, či možné aktuálne, prípadne očakávané zdravotné problémy. 
  2. Pýtajte sa na zdravotné problémy dieťaťa. Zistite si, či nemá nejaké vrodené ochorenia, alergie, psychické poruchy, poruchy príjmu potravy či vyprázdňovania. Ale aj to, aké má stravovacie návyky – ako často a kedy jedáva a čo jedáva, čo má rado, čo odmieta a čo výsostne neznáša  (po danom jedle či nápoji zvracia, hnačkuje, má kŕče, zachrípne, bolí ho hrdlo a pod.). Informujte sa aj o prekonaných detských ochoreniach (zápaly dýchacích ciest, koliky, kiahne, osýpky a pod.) a zistite si, či boli deti očkované, proti akým chorobám a kedy. 

Pred stretnutím s deťmi s poruchami imunity sa ubezpečte, že nie ste pre nich zdrojom nákazy. Že ste zdravá/ý, netrpíte žiadnou infekčnou chorobou, resp. nie ste jej prenášačom!

  1. Pýtajte sa, aký má dieťa vypestovaný denný režim, prípadne aké má zvyklosti pri spánku, odpočinku a hre. 
  2. Dôraz klaďte na hygienické návyky dieťaťa. Zistite, ktoré už zvláda samo, na ktoré ho treba upozorňovať a pod.
  3. Zistite, čo má na dieťa upokojujúci vplyv, resp. či nie je niečo, čoho sa vyslovene bojí, lebo s tým malo zlú skúsenosť.
  4. Informujte sa, aký spôsob zamestnávania detí rodičia preferujú (aktívne hry, prechádzky, televízia a pod.).
  5. Zistite, aký spôsob výchovy rodičia preferujú, resp. aké nároky na svoje dieťa kladú. Čo všetko má dieťa robiť samostatne, aké úlohy má počas dňa plniť a pod. Pod spôsobom výchovy rozumejte prioritne zámerné aj mimovoľné pôsobenie na dieťa, odmeny a tresty, aby ste nepodrývali autoritu rodičov. Vy sami sa pre dieťa máte stať tiež autoritou a osobou, na ktorú sa môže s dôverou obrátiť a ktorá bude vedieť reagovať v každej situácii. Toto od vás budú očakávať aj rodičia.   
  6. Zamerajte sa na bezpečnosť dieťaťa  – s ohľadom na jeho vek a zdravotný stav. Zistite si, či máte dostatočný priestor a dostatok pomôcok na vytvorenie bezpečného prostredia napr. pri hre, pri kúpaní, kŕmení, prebaľovaní či spánku dieťaťa.  
  7. Informujte sa aj na osoby, ktoré môžu do domácnosti dieťaťa prísť v čase, keď je dieťa zverené do vašej starostlivosti. Požiadajte rodičov dieťaťa, aby ste sa s nimi mohli stretnúť, resp. aby ste aspoň videli ich fotografie. Zaujímajte sa aj o to, ako dieťa na tú ktorú osobu zvykne reagovať.
  8. Pýtajte sa aj na okolie domácnosti. Môžu to byť parky, detské ihriská, resp. detské kolektívy, kde by ste s dieťaťom mohli vhodne tráviť čas. Informujte sa aj o tom, či v poslednom čase na týchto miestach nebolo zaznamenané infekčné ochorenie a pod.
  9. Nezabudnite si zistiť meno ošetrujúceho lekára dieťaťa a telefonické kontakty. Dohodnite sa s rodičmi opatrovaného dieťaťa, aby ste mali vždy poruke preukaz poistenca, resp. písomnú správu o zdravotnom stave dieťaťa pre prípad akútnej potreby.
  10. Skôr než uzavriete s rodičmi dohodu o opatrovaní dieťaťa, stretnite sa s opatrovaným dieťaťom resp. deťmi osobne. Strávte s nimi nejaký čas pri hre či rozhovore a všímajte si ich reakcie na kontakt s vami. Už z prvých reakcií dieťaťa môžete zistiť, či vás akceptuje, alebo odmieta.

     Po získaní základných informácii zhodnoťte svoje možnosti, schopnosti, skúsenosti, vedomosti (napr. o ochoreniach, ktorými dieťa trpí), a hlavne svoj zdravotný stav, aby ste pre dieťa a jeho rodinu mohli byť naozaj prínosom. Majte na zreteli, že na starostlivosť o deti v ich domácom prostredí budete zväčša sami a preberáte na seba dôležitú a zodpovednú úlohu - úlohu suplujúceho rodiča. 

Detský vek je špecifické obdobie v živote človeka. Osobnosť, návyky, dokonca aj mnohé zdravotné predispozície sa v tomto období formujú a to, čo počas detstva získavame, nás častokrát zásadne ovplyvňuje počas celého ďalšieho života tak po psychickej ako aj po fyzickej stránke. Dôležitou úlohou opatrovateľa detí sa tak stáva výchova k zdravému spôsobu života a prevencia civilizačných ochorení. 

 

 

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra