Prečo je rovnováha (homeostáza) tekutín a minerálov v tele dôležitá?
Tekutiny sú pre ľudský organizmus nenahraditeľnou súčasťou. Základom je voda s iónmi, ďalšími potrebnými živinami a kyslíkom. Sú súčasťou vytvárania rovnováhy v ľudskom tele. Okrem zásobovania organizmu vodou, živinami a kyslíkom, plnia tekutiny aj úlohu „upratovača“, čiže odvádzajú z tela nepotrebné splodiny, ktoré vznikajú pri procese látkovej výmeny. Zásobovacie a „upratovacie“ procesy sa dejú hlavne za pomoci krvi a krvného obehu, lymfatických ciev, obličiek, pľúc, ale aj tráviaceho traktu a kože.
Celková telesná tekutina u dospelého človeka tvorí asi 60% telesnej hmotnosti (s pribúdajúcim vekom postupne klesá, hlavne u žien). Zdravý organizmus má schopnosť udržiavať bilanciu medzi príjmom a výdajom tekutín a živín, avšak v dôsledku starnutia organizmu a pridružených ochorení postupne táto schopnosť môže absentovať. Poruchy homeostázy tak môžu viesť k ďalším vážnym ochoreniam, až k celkovému zlyhávaniu organizmu.
Množstvo príjmu a vylučovania vody závisí od hmotnosti organizmu, teploty prostredia, aj teploty tela. V priemere počítame s príjmom cca 0,03 litra tekutín/1kg hmotnosti.
Výdaj tekutín si zdravý organizmus dokáže regulovať pomocou vylučovania močom ( 1,5-2 litre/deň v pokojovom režime), stolicou, dýchaním a kožou (cca 0,7 litra/deň).
Množstvo soli potrebné pre správnu rovnováhu sa pohybuje na hranici 0,5 g/deň, avšak potravou jej prijímame aj viac. Soľ je potrebná, lebo obsahuje sodík (Na) - základný ión, ktorý viaže, a teda aj udržiava vodu v organizme a chlór (Cl), ktorý udržiava rovnováhu medzi kyselinami a zásadami v tele, a tak zabezpečuje optimálne pH. Nemenej dôležitý je aj draslík (K), ktorý pomáha z tela odstraňovať prebytočné látky a metabolity, udržiava v kondícii svaly a nervy, a tiež správny rytmus srdca. Denne by sme ho telu mali dodať cca 4 g. Nájdeme ho v čokoláde (kakao), špenáte, paradajkách, mrkve či cvikle. Dôležitou súčasťou je aj vápnik (Ca), ktorého úlohou je mineralizácia kosti, ale podieľa sa v nemalej miere aj na správnej zrážanlivosti krvi. Jeho vstrebávanie je vo veľkej miere závislé na vitamíne D a denne by sme ho mali prijať v priemere cca 1 000 mg, v staršom veku až 1 500 mg. Vápnik nájdeme hlavne v mlieku, ale aj v zelenine, rybách, sezame, sóji a pod. Okrem spomínaných minerálov sa na homeostáze podieľa ešte množstvo ďalších stopových prvkov, napr. síra, železo, magnézium a pod., ktoré sú často aj súčasťou pitnej vody či minerálok.
Aké sú najčastejšie poruchy homeostázy u seniorov?
- Dehydratácia
Vzniká ako následok zlej bilancie telesných tekutín, ale aj soli, pričom dochádza k ich výraznému úbytku.
Čo býva príčinou?
- nedostatočný prísun tekutín do organizmu (seniori často nepociťujú smäd, a tak menej pijú, neschopnosť prehĺtania po náhlej cievnej mozgovej príhode, imobilita – neschopnosť dostať sa k tekutine a pod.),
- zvýšené straty tekutín napr. pri cukrovke, hnačke, nadmernom potení, krvácaní (aj pri skrytom krvácaní z GITu), popáleninách, pri užívaní diuretík (liekov na odvodnenie a pod.),
- kombinácia oboch predošlých príčin.
Aké sú príznaky?
- suchosť slizníc, povlaky na jazyku, zvýšená telesná teplota, znížená elasticita a bledosť kože,
- tachykardia, hypotenzia, pocit slabosti, ktorý môže vyústiť až do poruchy vedomia,
- nervové zmeny – bolesti hlavy, nepokoj, zmätenosť, zvracanie, kŕče, apatia až kolaps, ktorý môže vyústiť do kómy,
- obličky menej vylučujú moč (cca 0,5 l/deň), moč je tmavý, v krvi je výrazný nárast kreatinínu a močoviny, čo môže vyústiť až do ischémie a odumretiu obličiek.
Čo môžeme urobiť?
Základom je doplniť tekutiny obohatené o soli. Najjednoduchší spôsob je podávanie cez ústa. Teplota tekutín je tiež dôležitá – radšej vlažné ako studené, aby sme zamedzili vyčerpávaniu organizmu pri vyrovnávaní teploty tela a tiež predišli zvýšenému poteniu. V prípade, že opatrovaná osoba nedokáže piť, resp. prehĺtať, snažíme sa aspoň zvlažovať sliznicu ústnej dutiny napr. namočenou gázou a zabezpečíme podávanie tekutín parenterálne (infúziou), teda privoláme odbornú pomoc. Pri vysokých teplotách pomôže aj vlažný zábal či sprcha. Nezvykle, ale účinne sa môže podávať aj vysoká rehydratačná kvapôčková klyzma (dlhá rektálna rúrka sa zavedie cez konečník vysoko do čreva a pomaly sa podáva čistý fyziologický roztok). Riešením je aj zavedenie nasogastrickej sondy (vykonáva sestra alebo lekár), cez ktorú podávame pravidelne v menších množstvách tekutiny. Neodmysliteľnou súčasťou rehydratácie (zavodňovania) je sledovanie diurézy – vylučovania množstva moču, pričom sledujeme aj jeho farbu a zápach, a to v pravidelných intervaloch cca raz za hodinu. Ak je opatrovaná osoba plienkovaná, je vhodné zaviesť močový katéter PMK (vykonáva sestra, u mužov lekár). V prípade, že PMK nemôžeme zaviesť, sledujeme aspoň vlhkosť plienky a farbu moču v nej, prípadne plienku odvážime pred naložením a počas kontroly diurézy ju pravidelne vážime, čím zistíme koľko moču pribúda. Je potrebné robiť záznam bilancie tekutín – príjem a výdaj by mali byť približne rovnaké. Opatrovanú osobu necháme v ľahu alebo polosede, v dobre vetrateľnej miestnosti, v tieni a pod neustálou kontrolou. Kontrolujeme jednak stav vedomia, ale aj dýchanie, pulzy a tlak krvi. Opatrovanú osobu nabádame k účinnému dýchaniu – hlboký nádych nosom a výdych ústami. Tým zabezpečíme lepšie prekrvenie organizmu, hlavne mozgu, a tiež aj upokojenie chorého. V prípade zvracania jej zabezpečíme takú polohu, pri ktorej neaspiruje – najlepšie stabilizovanú. Ak zvracia, sledujeme prítomnosť krvi vo zvratkoch a tekutiny podávame len po lyžičkách. Sledujeme aj stolicu, ak má opatrovaná osoba dlhodobejšie zápchu, v akútnej fáze dehydratácie nepodávame preháňadlá, lebo tie ešte viac odvodňujú. Pri hnačke sledujeme aj prítomnosť krvi v stolici, keďže môže ísť o krvácanie z GITu a následný hypovolemický šok. Bolesti hlavy tíšime radšej vlažným obkladom, ako liekmi. Ak opatrovaná osoba pociťuje hlad, podávame len ľahko stráviteľnú a podľa možnosti tekutú alebo kašovitú vlažnú stravu. Napriek tomu, že ovocie obsahuje veľa vody, v akútnej fáze dehydratácie ho radšej nepodávame, aby sme predišli hnačke, a následne väčšej dehydratácii, výnimkou je napr. banán, ktorý nie je dráždivý a obsahuje draslík. Vhodné sú aj zeleninové šťavy, napr. uhorková so soľou. Ak sa stav opatrovanej osoby nezlepšuje, privoláme odbornú pomoc.
- Edémy (opuchy)
Vznikajú následkom nahromadenia tekutiny, soli či toxických splodín metabolizmu v organizme. Nadmerné opuchy môžu viesť k zväčšeniu, a následne aj poškodeniu tkanív a orgánov a k poruche ich funkčnosti. K nadmernému hromadeniu vody a soli môže dôjsť aj v oblasti dutiny brušnej, oblasti okolo srdca a pľúc.
Čo býva príčinou?
- nedostatočná funkcia obličiek, kedy sa tekutiny nevylučujú a spolu s toxínmi sa hromadia v tele,
- nedostatočná funkcia srdcovocievneho systému (trombózy, zlyhávanie srdca) a poruchy lymfatického systému (lymfedém – napr. pri nádorových ochoreniach a pod.), infekčné ochorenia, alergické reakcie a pod.,
- nadmerné hromadenie sodíka v bunkách pri poruchách metabolizmu,
- poruchy bunkovej membrány napr. pri zápaloch a pod.,
- nedostatok alebo náhle straty bielkovín,
- nedostatočná činnosť štítnej žľazy.
Aké sú príznaky?
Líšia sa v závislosti od toho, o aký edém ide:
- najčastejším prejavom je lesklá napnutá koža zväčša na dolných končatinách, napr. pri ochoreniach ciev v oblasti predkolenia, pri ochoreniach obličiek je opuch zreteľný po celej dolnej končatine, resp. celom tele, pri ochoreniach srdca je výrazný opuch aj v oblasti tváre, a hlavne očných viečok,
- dušnosť je ďalším príznakom, hlavne pri pľúcnom, kardiálnom aj pečeňovom edéme, ale aj pri zlyhávaní obličiek,
- cyanóza a nitkovitý pulz sú zjavné pri zlyhávaní srdca,
- výrazne naplnené tepny a vyšší tlak krvi,
- znížená chuť k jedlu a celkový diskomfort, únava, slabosť v dôsledku hromadenia toxických látok z organizmu,
- poruchy stability napr. pri opuchoch mozgu.
Čo môžeme urobiť?
Aj starostlivosť o opatrovanú osobu sa líši v závislosti od príčiny edému. V každom prípade sa ju snažíme upokojiť a zabezpečiť jej dostatok kyslíka a vhodnú polohu - aby opuchnuté miesto bolo vo zvýšenej polohe, čím sa zabezpečí lepší odtok tekutiny. Ak opatrovaná osoba užíva diuretiká (lieky na odvodňovanie), podáme jej ordinovanú dávku. Je potrebné ju aj vážiť, aby sme vedeli, aký je pred a po podaní lieku úbytok váhy. Tak ako pri dehydratácii, aj v tomto prípade je vhodný záznam bilancie tekutín – príjem a výdaj, pričom sa snažíme podávať tekutiny chudobnejšie na soli. Najlepšie čistú vodu alebo diuretické čaje. Nie je zlé zabezpečiť aj bandáž končatín, ak je opuch lokalizovaný v tomto mieste. Pri opakovaných opuchoch, alebo náhlych stavoch, je lepšie vyhľadať odbornú pomoc.
Prevencia je základ
Napriek tomu, že opatrované osoby majú často problémy s príjmom tekutín, je potrebné zabezpečiť im ich a naučiť prijímať ich v pravidelných intervaloch. Tekutiny by sa nemali podávať nárazovo, ale postupne. Najlepšie je podať 2/3 (cca 0,2 l každú hodinu) potrebných tekutín v dopoludňajších hodinách resp. do 14. hod. (vtedy organizmus najviac filtruje), a potom už len v menších dávkach. Posledný príjem by mal byť cca 1/2 hodinu pred spaním. Pomôckou nám môže byť aj budík, jeho pravidelný zvuk pripomenie opatrovanej osobe, že sa má napiť. Z nápojov je najlepšia čistá voda, resp. minerálka, ale vzhľadom k tomu, že u starších ľudí absentujú niektoré zmyslové vnemy, resp. sú oslabené (chuť, čuch a pod.), je vhodné nápoje osviežiť napr. v lete ovocím, uhorkou, citrónom, melónom, mätou a pod., pretože ochladzujú organizmus a v zime zasa bylinkami a koreninami, ktoré zohrievajú (napr. zázvor, škorica), prípadne podávať bylinné čaje. Pri sklonoch k dehydratácii sa vyhnite podávaniu alkoholu (viac odvodňuje).
Prevenciou pri opakovaných edémoch môže byť častejšia zmena polohy, naloženie elastických bandáží, sledovanie vitálnych funkcií - tlaku krvi, pulzu, dychu.
V oboch prípadoch platí potreba sledovania príjmu a výdaja tekutín, sledovanie farby a prímesí v moči, sledovanie stavu kože, mentálnej úrovne, aj vedomia opatrovanej osoby. Lieky predpísané lekárom je potrebné paodávať pravidelne a sledovať ich účinky. Každú zmenu súvisiacu s dehydratáciou či edémom je potrebné konzultovať čo najskôr s lekárom, prípadne sestrou.
Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra
