Čo ak telu chýba vitamín D?

Čo ak telu chýba vitamín D?

Keď telu chýba vitamín D, môže začať zlyhávať. Zdravotné štúdie poukazujú na fakt, že v dnešnej dobe tri štvrtiny našej populácie sú vystavené riziku vzniku civilizačných ochorení, a to práve z nedostatku vitamínu D.

Ako sa prejaví nedostatok vitamínu D?

Prvotné prejavy nedostatku tohto vzácneho vitamínu sa často vnímajú len ako únava organizmu, ktorá však môže vyústiť až do závažných ochorení vrátane infekcií, alergií, astmy, cukrovky, depresií, Alzheimerovej choroby až po kardiovaskulárne, autoimunitné a onkologické ochorenia. Vitamín D má vplyv aj na celkový vývin organizmu a jeho správne fungovanie, je nevyhnutný pre absorpciu vápnika a ak telo nedostáva dostatok vápnika, objavujú sa aj ochorenia pohybového ústrojenstva (rachitídy, skleróza multiplex, osteoporóza a pod.). Bez dostatku vitamínu D v podstate nereaguje náš imunitný systém správnou odpoveďou, resp. nereaguje vôbec.

Ako zistím, či mám dosť vitamínu D?

Je potrebné požiadať svojho lekára, aby vám pravidelne vyšetril prítomnosť vitamínu D vo vašom tele a je vhodné urobiť tak v letnom aj zimnom období, a to aj vtedy, ak nepociťujete výraznejšie problémy. Vitamín D má pôsobiť hlavne v prevencii pred chorobami. Možno zistíte, že nepotrebujete telo zahlcovať toľkými rôznymi liekmi.

Čo je príčinou nedostatku vitamínu D?

Príčinou nedostatku D vitamínu je niekedy aj genetika, alebo zlé vstrebávanie D vitamínu z dôvodu nedostatku iných potrebných látok (napr. vitamínu B12), ktoré môžeme strácať napr. pri častých diétach. Najčastejšie je však dôvodom nedostatku vitamínu D málo pohybu na slnku a príjem potravín, v ktorých je vitamín D zastúpený vo veľmi nízkych dávkach.

Ako a kde získať dostatok vitamínu D?

Telo si vitamín D tvorí hlavne zo slnečného žiarenia a ukladá si ho počas pobytu na slnku. V prípade potreby ho začne využívať. Je to vtedy, ak bojujeme s infektmi, či sme vystavení nadmernému stresu, pretože D vitamín sa priamo zúčastňuje na obranyschopnosti organizmu a stavbe jeho imunity a na výstavbe bariér, ktoré bránia vnikaniu škodlivín do nášho tela, teda slizníc. Aj preto sa v poslednom období polemizuje o tom, že vitamín D je ďalší hormón potrebný pre naše telo, ale jeho tvorba je podmienená hlavne slnečným žiarením. Je treba podotknúť, že aj pobyt na slnku by mal byť pravidelný a že D vitamín získavame len počas slnečných dní, a to len 3 mesiace v roku, a tiež len v časti dňa, kedy je slnko najbližšie k nám (hlavne cez obed). Dôležité je aj to, kde sa opaľujeme, čiže aká je v danom prostredí klíma, aké sú hodnoty prízemného ozónu (ten je ovplyvnený množstvom smogu, prachu a pod.), a v neposlednom rade aj to, či pri opaľovaní používame krémy s vysokým ochranným faktorom. Čím vyšší ochranný faktor, tým nižšia možnosť tvorby vitamínu D. Aby sme predišli inej hrozbe z priameho slnečného žiarenia – rakovine kože, je potrebné aj príjem D vitamínu priamo zo slnka získavať rozumne, a teda vystaviť sa síce slnečnému žiareniu v čase jeho vhodnej intenzity, ale iba na krátky čas (5-8 minút), a to pravidelne – denne počas letných mesiacov jún, júl, august a do úvahy prichádza ešte aj september. V období od novembra do mája by mal dospelý človek (žijúci  v našej zemepisnej šírke) pravidelne užívať približne 3 000 jednotiek vitamínu D3 za predpokladu, že v jeho krvi sú zistené relatívne normálne hodnoty vitamínu D. Ak sú nižšie, je potrebné dávku navýšiť, a často aj dvojnásobne, toto je však na rozhodnutí lekára.

Nesmieme zabúdať, že vitamín D patrí spolu s A, E, K vitamínmi medzi tie, ktoré sú rozpustné v tukoch, a preto by sme nemali podceniť ďalší významný faktor jeho vstrebávania a pôsobenia, a síce, príjem stravy bohatej na tuky. Vhodné sú mliečne (nie odtučnené) výrobky, ale predovšetkým tuky zastúpené v masle, oleji, vajíčkach, v bravčovej, hovädzej či kuracej pečeni, teda cholesteroly. Pri výbere potravín by sme mali mať na zreteli aj to, odkiaľ pochádzajú a vždy je vhodnejšie uprednostniť produkty od zvierat z voľného chovu, ktoré sa pohybujú priamo na slnku, lebo je väčší predpoklad, že v nich bude viac vitamínu D3. Veľmi dobrým zdrojom „déčka“ sú ryby, najlepšie morské (tuniaky, sardinky, losos, treščia pečeň), a hlavne ich tuk. Tie by sme mali do svojho jedálnička zaradiť aspoň 3-krát do týždňa. V rastlinných zdrojoch prijímame vitamín D2 a nájdeme ho napr. v šampiňónoch, sóji, kakau, v avokáde, v ryži, či maku.

Vitamín D je súčasťou prevencie

Nedostatok vitamínu D je výsledkom nesprávneho životného štýlu ľudí dnešnej doby, do ktorého nás často vedú okolnosti súvisiace s našou prácou, ale do ktorého sa v nemalej miere posúvame aj sami hľadajúc pohodlie. A tak sa stáva, že máme nedostatok pohybu na slnku, uprednostňujeme pohodlie stravovania v reštauračných zariadeniach pred domácou stravou, kupujeme nevhodné a neraz aj predražené potraviny, ktorých pôvod nám nie je známy, pričom vedľa nás máme ľudí, ktorí produkujú kvalitné a zdravé výrobky prospešné nášmu telu a čo je najhoršie, učíme tak žiť aj naše deti. Mali by sme však mať na zreteli, že naše zdravie si minimálne v 50%  vieme korigovať sami, a to hlavne vo fáze prevencie. V rámci tejto informácie by sme mali mať na mysli práve fakt, že vitamín D nie je síce všeliekom, ale má výrazný preventívny účinok na vznik rôznych závažných ochorení. Preto by sme mali dbať na to, aby bol vitamín D vždy v našom tele a v tele našich detí v dostatočnej miere  prítomný a svoj životný štýl prispôsobiť tak, aby sme ho vždy mali dostatok hlavne  z priamych zdrojov, z ktorých najdôležitejší je slnko.

 

 

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra