Aký je rozdiel medzi starobou a starnutím?
Starnutie je nezvratný biologický proces. Je univerzálny v celej prírode a začína sa narodením človeka. Výsledkom procesu starnutia je staroba.
Ľudia starnú rozdielne. Tieto individuálne rozdiely závisia od zdravotného a psychického stavu človeka, od jeho rodinného zázemia, vzťahoch s inými ľuďmi, od vlastného sebaponímania, od hodnotového systému, či postojov. Veľký vplyv má aj celkový vývoj života človeka a spôsob jeho života.
Existuje dokonca veda, ktorá sa zaoberá procesom starnutia a starobou a jej prejavmi. Nazýva sa gerontológia. Z medicínskeho hľadiska sa starnutím a starobou zaoberá klinická gerontológia alebo geriatria. Psychickými zmenami v priebehu starnutia a v starobe sa zaoberá gerontopsychológia, ktorá je súčasťou vývinovej psychológie. Gerontosociológia je veda o postavení staršieho človeka v spoločnosti. Výchovou a vzdelávaním v starobe a k starobe sa zaoberá geragogika.
Má staroba zmysel?
V súčasnej dobe verejnosť mnohokrát nahliada na starších ľudí ako na príťaž spoločnosti. Skupinu, ktorá veľa vyžaduje, ale nič neprináša. Avšak aj staroba má svoj zmysel, ako všetky ostatné vývinové obdobia človeka. Je nezastupiteľná a neopakovateľná. Hlavnou vývinovou úlohou staroby je dosiahnutie integrity života – prijatie života ako celku a pochopenie jeho zmyslu.
Je staroba choroba?
Nie, nie je! Tento mýtus je už prekonaný. Telo a myseľ sa dajú vytrénovať, aby fungovali lepšie a zdravšie aj v neskoršom veku. Dnes už vieme, že telo a myseľ dokážu znova a znova obnovovať svoje schopnosti. Žiadne štúdie doposiaľ nedokázali, že hlavnou príčinou chorôb je staroba. Je jedným z faktorov, ktoré majú na vznik ochorení vplyv, no tých faktorov je niekoľko a len ťažko možno povedať, čo spôsobuje vek a čo ostatné vplyvy. „Problémy staroby“ možno výrazne obmedziť výživou, aktivitou, spôsobom myslenia, životným štýlom i životným prostredím.
Ako vnímajú vlastné starnutie a starobu samotní seniori?
V podstate trojako. Niektorí sa s ňou ťažko zmierujú a správajú sa nepriateľsky voči svojmu okoliu, zvlášť voči mladým alebo mladším ľuďom. Iní zaujímajú odmietavý postoj k vlastnému starnutiu, ťažko prijímajú svoj reálny vek, príliš si zakladajú na svojej nezávislosti a výkonnosti. A napokon tretia skupina prijíma starnutie vo zvýšenej miere, čo znamená, že si užíva výhody spojené s vekom a dôchodkom, napr. to, že nemusí ráno vstávať do práce, nemá zodpovednosť, teší ju odpočívať.
Stretávame sa aj s takými seniormi, ktorí prijali starobu ako nevyhnutnú etapu života, snažia sa o nezávislosť i užitočnosť, no zároveň sú ochotní prijať obmedzenia súvisiace so svojim vekom i pomoc okolia.
Aké majú možnosti sebarealizácie dnešní seniori?
Seniori žijúci v domácom prostredí môžu využívať aktivity v kluboch dôchodcov a v centrách pre seniorov, či edukačné aktivity v rámci akadémií a univerzít tretieho veku. Seniori žijúci v zariadeniach sociálnych služieb môžu využívať terapeutické a aktivizačné programy organizované samotným zariadením.
Najvhodnejšie sú pre seniorov tvorivé a praktické činnosti, aktivity v prírode, spoločenské činnosti, edukačné aktivity a náboženské programy. Čo sa týka pohybovej aktivity, ideálna je pre seniorov chôdza.
Aktivita ako taká je prevenciou nesebestačnosti. Udržiavanie i nadväzovanie nových kontaktov, spoločné stretnutia s rovesníkmi i prehlbovanie medzigeneračných väzieb majú pre kvalitu života v starobe veľký význam. Ponuka aktivít však musí rešpektovať individuálne možnosti i priania každého človeka. Akákoľvek aktivita, či už sociálna, fyzická alebo psychická, dáva životu zmysel a pocit naplnenia.
Možno sa na starobu pripraviť?
Áno, možno. Príprava na starobu je však celoživotnou úlohou. Ľudia, ktorí sa na zmeny súvisiace so starnutím pripravia, môžu očakávať život bohatý, plnohodnotný, nestratia oň záujem, neprestanú snívať, ich myseľ sa neuzavrie pred novými myšlienkami, a to ani vtedy, keď vstúpia do poslednej etapy procesu starnutia – samotnej staroby.
Na otázku odpovedala: Mgr. Bc. Danka Petrufová, andragogička - geragogička
