Čo je školská zrelosť a kedy je dieťa zrelé na školu?

Čo je školská zrelosť a kedy je dieťa zrelé na školu?

Školská zrelosť vyjadruje, že dieťa dosiahlo taký stupeň vývinu (na báze biologickej aj psychickej), ktorý je potrebný pre zvládanie školských požiadaviek. Je to obdobie po dovŕšení 6. roku veku – nástup do školy.

Ako vieme ovplyvniť celkový telesný a zdravotný stav dieťaťa?

Dbáme na zdravú životosprávu:

1. Výživa má byť pravidelná a primeraná veku, bohatá na vitamíny, minerály, bielkoviny, ale aj tuky a cukry v prírodnej a primeranej podobe. Strava by mala byť domáca a bez konzervantov.

2: Dostatok pravidelného pohybu na čerstvom vzduchu a šport pomáhajú správnemu rastu kostí a tvorbe svalov, ovplyvňujú kapacitu pľúc a vplývajú aj na výkon dieťaťa.

3. Dôležitý je primeraný spánkový režim a denný režim ako taký – striedanie aktívneho a pasívneho odpočinku, pri ktorom dbáme aj na pravidelnosť, aby sme dieťa učili správne sa starať o svoje fyzické a psychické zdravie.

 

Ako má byť dieťa pripravené po stránke intelektuálnej?

Dieťa by malo realisticky chápať svet, dokázať vyčleňovať časti z celku a naopak, spájať časti do celkov. Mali by byť u neho zjavné prvky logického myslenia a primeraná rečová komunikácia.

 

Čo môžeme pre to urobiť?

S dieťaťom veľa komunikujeme a používame správne rečové výrazy, vysvetľujeme a trpezlivo odpovedáme na otázky. Môžeme používať názorné pomôcky, hračky, knihy a pod., ktoré sa dajú rozoberať a následne skladať. Využívame knihy, kresbu, náučné detské filmy, prechádzky v prírode, bežné denné činnosti. Mali by sme sa vyvarovať využívaniu nerealistických hier na PC. Sledujeme a strážime aj program v televízii, aby dieťa nesledovalo neprimerané a nereálne relácie. O rozprávkach sa s nim vždy rozprávame, aby pochopilo kde je dobro a kde zlo, čo je realita a čo fantázia.   

 

Kedy je dieťa sociálne a emocionálne zrelé?

Dieťa vie kontrolovať svoje city, fungovať v skupine spolužiakov, je primerane odpútané od rodiny, vie sa podriadiť autorite a prijať svoje roly príznačné pre toto obdobie, hlavne rolu školáka.

 

Čo môžeme pre to urobiť?

S dieťaťom sa snažíme byť často v spoločnosti, najlepšie jeho rovesníkov, ale vhodné je kontaktovať ho aj s ľuďmi inej vekovej skupiny a iných generácii (starí rodičia). Prejavy jeho emócií a prípadné netaktné správanie s nim vždy rozoberieme, vysvetľujeme ako sa môže cítiť osoba, ku ktorej sa správalo neprimerane, resp. ako vie ľuďom okolo seba urobiť radosť a samo sa pri tom bude cítiť šťastne, a to na základe príkladov, najlepšie z udalostí, ktoré samo dieťa zažilo. Nebránime dieťaťu ostávať aj dlhšie obdobie bez našej prítomnosti v inom prostredí (napr. u starých rodičov, v škole v prírode a pod.), naopak, podporujeme ho v tom. Jasne dieťaťu dáme najavo, kto je v rodine autorita a že dospelý človek, ktorý ho má práve na starosti je pre neho tiež autorita, ktorú je potrebné rešpektovať a poslúchať. Pomaly ho pripravujeme na čas strávený v škole - navodzujeme aj denný režim podobný tomu, aký bude mať v škole, môžeme využívať aj prechádzky okolo školy, do ktorej bude chodiť, rozprávame mu hlavne o pozitívach, ktoré školskou dochádzkou získa (vedomosti, zručnosti, noví kamaráti, samostatnosť a pod.).

 

Kedy je dieťa zrelé na prácu?

Keď je u neho rozvinutá motivácia k práci, k potrebe poznávania, aktivita, schopnosť udržať pozornosť aj pri nezaujímavých úlohách, prerušiť hru z dôvodu plnenia zadanej úlohy a pod.

 

Čo môžeme pre to urobiť?

Dieťaťu dávame jednoduchšie úlohy, ktoré dokáže splniť a oceníme ich splnenie napr. pochvalou, známkou, bodmi a pod., aby sme ho motivovali. Dávame mu na starosť jednoduchšie domáce práce (upratať hračky, vyniesť smeti, starať sa o rastlinky a pod.) a snažíme sa mu dať pocit dôležitosti tejto jeho práce pre nás, resp. rodinu, komunitu, spoločnosť. Nie je vhodné ho za domáce práce odmeňovať finančne, či darmi – dieťa by malo pochopiť, že to robí aj pre seba.

Do jeho hier čoraz častejšie vnášame prvky zmysluplnej činnosti a práce a snažíme sa u neho pestovať pracovné návyky, kde dbáme na pravidelnosť, precíznosť – určíme jasné hranice kedy a ako má prácu urobiť. Vždy veľa komunikujeme a vysvetľujeme, aby dieťa pochopilo, že jeho život bude aj o povinnostiach a postupne sa s tým vyrovnávalo. Dieťa sa najlepšie učí pozorovaním a preto pravidlá, ktoré nastolíme jemu, musíme dodržiavať aj my.

 

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra