Vývinová psychológia v skratke - 1.časť

Vývinová psychológia v skratke - 1.časť

Ak ste opatrovateľkami/opatrovateľmi detí, prinášame Vám pohľad na vývin dieťaťa podľa jednotlivých vývinových období. Postupne sa dozviete, čo má zvládať dieťa v tom - ktorom období svojho vývinu po stránke fyzickej, psychickej, sociálnej a morálnej.

Ak hovoríme o vývine, máme na mysli progresívny a nezvratný proces zmien vo všetkých štyroch vyššie uvedených oblastiach, a to od počatia až po smrť človeka. Jednotlivé vývinové etapy sa navzájom ovplyvňujú a platia medzi nimi určité zákonitosti, čo znamená, že nastávajú v istom poradí za sebou, od menej dokonalého k dokonalejšiemu a od všeobecného k špecifickému (napr. dieťa sa najprv naučí stáť a až potom môže zvládnuť chôdzu). Všetky zmeny vo vývine súvisia s fyzickým vekom človeka. Preto ak posudzujeme jeho vývinový stupeň, musíme ho vnímať ako jedinečný celok.

Prechod z jednej vývinovej etapy do druhej je zväčša sprevádzaný vývinovými krízami (napr. staršie dieťa sa chce stále hrať na preliezkach, ale proporcie jeho tela mu to už neumožňujú,  praje si zostať dieťaťom, pričom sa však musí zmieriť s tým, že dospieva). Nie každý prejde takouto krízou úspešne. Cieľom vývinu je dosiahnuť to, čo je charakteristické pre väčšinu dospelých.   

Vo vývine človeka nastávajú aj tzv. senzitívne obdobia, počas ktorých je mimoriadne citlivý na podnety z prostredia, napr. pri vývine reči, kedy je dôležitá správna komunikácia s dieťaťom a používanie správnych tvarov slov.

Vývin človeka je ovplyvňovaný vnútorne aj zvonku. K vnútorným činiteľom patria biologické (napr. dedičnosť) a psychologické (napr. vlastná aktivita) činitele. K vonkajším činiteľom patrí životné prostredie, hlavne sociálne prostredie a výchova (rodina, škola a pod.), rovnako tak spoločenské a historické udalosti, či osobné životné udalosti ako úraz či strata blízkeho človeka.

Pre úspešný vývin človeka by mali byť v súlade zrenie (napĺňanie genetického základu človeka) a učenie (výsledok pôsobenia vonkajších stimulov, ako napríklad skúsenosti). Zrenie je predpokladom následného učenia sa.

 

Časť 1.: Od prenatálneho vývinu po obdobie batoľaťa

 

ČO ZVLÁDA DIEŤA V JEDNOTLIVÝCH ETAPÁCH VÝVINU PO STRÁNKE FYZICKEJ, PSYCHICKEJ, SOCIÁLNEJ A MORÁLNEJ?

 

Prvou etapou vo vývine človeka je prenatálne obdobie trvajúce od počatia do narodenia dieťaťa. 

Jedná sa o vnútromaternicový vývin, pri ktorom dochádza k formovaniu organizmu. Vytvárajú sa základy vnútorného prežívania a prvé citové väzby medzi matkou a dieťaťom.

Druhou etapou vo vývine človeka je obdobie novorodenca trvajúce od narodenia do ukončenia 1. mesiaca života dieťaťa. 

Dieťa v tomto období samostatne dýcha, prijíma potravu, vylučuje (zatiaľ len reflexne). Vydáva prvé zvuky vo forme plaču. Otáča hlavičku a kope nôžkami, máva rúčkami, dlane má zovreté do päste. Vidí približne do diaľky 40 cm. Spí prevažnú väčšinu dňa.

Vytvárajú sa uňho základy pre zdravý citový a kognitívny vývin, aktívne prijíma podnety a reaguje na ne. Rozoznáva aj tvary a farby. 

Dieťa sa adaptuje na prostredie a ľudí okolo seba a platí to aj naopak. Nadväzuje vzájomnú interakciu s matkou a s najbližším okolím, a to najčastejšie plačom. Zdieľa pocity matky.  Najdôležitejší je pre neho dotykový kontakt. V tomto období je potrebné stimulovať sluch, zrak, hmat. Dieťa v tomto období dokáže reagovať aj na vône. Využívajte svetlo, farby, hračky, spev, reč, hladkanie a pod.

Dobro a zlo sú zatiaľ vnímané len ako pocity komfortu a diskomfortu.

Treťou etapou vo vývine človeka je obdobie dojčaťa trvajúce od konca 1. mesiaca do konca 1. roka života dieťaťa.

Dieťa začína ovládať vlastné telo: od 2. mesiaca postupne dvíha a udrží hlavičku, v 7. mesiaci samostatne sedí, v 8.-9. mesiaci lezie po štyroch a samostatne stojí, a následne sa pokúša o prvé kroky s pomocou, aj samostatne. Postupne ovláda veľké kĺby končatín až po kĺbiky na prstoch a približne v 4. mesiaci zvláda úchop predmetov dlaňou. Vie predmety uchopiť aj prstami a ku koncu tohto obdobia vie dať do opozície palec a ukazovák (tzv. pinzetový úchop). Na konci 9. mesiaca vie samostatne držať lyžičku. Pohyb sa stáva prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Vie reagovať na hlad, teplo, nepohodu. Reflexné sanie sa postupne mení na hryzenie, žuvanie a ústa sa stávajú najdôležitejšou časťou tela v procese skúmania svojho okolia, ale aj k odlišovaniu chutí jedla (toto obdobie sa nazýva aj orálne).  

Dieťa vyžaduje viac podnetov, ale dožaduje sa aj istoty a bezpečia. Formuje sa u neho dôvera – nedôvera, odlišuje pocit príjemný od nepríjemného (približne na konci obdobia). Rozvíja sa emocionálny svet dieťaťa, avšak zatiaľ je sústredený hlavne na fyziologické potreby (napr. hlad). Mení rýchlo nálady, pozornosť dokáže sústrediť 7-10 minút. Spí cca 20 hodín, ale postupne čoraz menej. Rado opakuje to, čo vidí a počuje, učí sa pozorovaním.   

Komunikačným prostriedkom sa v tomto stáva krik, džavot, gestikulácia. Rozumie slovám a snaží sa ich vyslovovať. Od 6. mesiaca dokáže odlíšiť matku od ostatných ľudí, stáva sa pre neho jeho súčasťou a trvalým objektom. Spočiatku sa dieťa stotožňuje s matkou a považuje ju za JA. Neskôr, keď si začína uvedomovať samé seba, považuje ju už za samostatnú bytosť, teda JA a TY. Aj naďalej sú však spolu úzko prepojení.

Nerozoznáva pojmy dobro a zlo v pravom zmysle, ale dokáže byť stimulované na základe pochvaly a ak nejakou činnosťou najbližších poteší, snaží sa ju opakovať. Dôležitá je zásadovosť rodičov, aby ten istý výkon raz neodmeňovali a inokedy netrestali. Prostredníctvom odmeny a trestu dieťa hodnotí dobré alebo zlé konanie (hovorí sa tomu predkonvenčné štádium morálky). 

Štvrtou etapou vo vývine človeka je obdobie batoľaťa trvajúce od 1 roka do konca 3. roka života dieťaťa. 

Dieťa v priebehu roka narastie približne 10 cm, avšak na konci obdobia sa jeho rast trocha spomalí. Priberá na váhe a na konci obdobia môže vážiť cca 14 kg. Ešte stále má v pomere k celému telu väčšiu hlavičku a pôsobí „bacuľatým“ dojmom s väčším bruškom. Zrak, sluch, chuť aj čuch sú už dobre vyvinuté. Rozvíja sa chôdza (koncom obdobia aj po schodoch a nerovnom teréne), a tým aj svalstvo. Hrubá a jemná motorika sú výrazne zlepšené. V druhom roku života dokáže čmárať a naznačuje sa tu už, či je pravák alebo ľavák.

U dieťaťa sa rozvíja autonómia, vlastné sebauvedomovanie, osamostatňuje sa. Poznáva svoju podobu v zrkadle, samo seba chváli. Pamäť je ešte mechanická, ale koncom obdobia si pamätá a reprodukuje krátke riekanky. Vie narábať s predstavou, napr. ak počuje zvuk, vie určiť, ktoré zvieratko ho vydáva (symbolické myslenie). Skvalitňuje sa jeho pozornosť, dokáže sa sústrediť aj 15-30 min. na zaujímavé podnety,  ktorých v tomto období potrebuje veľa, a to aj formou hry. 

Hra sa pre dieťa stáva sociálnou aktivitou, pri ktorej sa koncom obdobia objavuje aj  spolupráca, súperenie, žiarlivosť, až agresia. Komunikuje pomocou slov, ktoré v začiatkoch nevie gramaticky správne používať, no na konci obdobia ovláda gramaticky správne až 1000 slov. Kladie často otázky: „Čo to je?“ a „Prečo?“. Vie už akceptovať okolo seba aj iné osoby, ale naviazanosť na matku je stále dominantná a pri odlúčení s ňou môže nastať tzv. separačná kríza, ktorá sa prejavuje plačom, neskôr utiahnutím sa do seba. Postupne potláča city k matke a je schopné sa naviazať na blízku osobu, ktorá je pri ňom. Dieťa má v tomto období tendencie k hanblivosti, ale aj k negativizmu a vzdoru (hlavne v 3. roku). Osvojuje si hygienické návyky.

Dieťa je egocentrické a jeho konanie má konformný charakter – očakávanie odmeny alebo strach z trestu v súčinnosti so vzdorom a agresiou môžu mať negatívny dopad na jeho socializáciu. Dôležitý jev tomto období postoj rodičov, ktorí by mali trpezlivo dieťaťu pomáhať objavovať a prijímať isté pravidlá poriadku vo svete, čím ho ubezpečia, že pri vhodnom správaní sa k okoliu sa nemusí ani hanbiť, ani báť.    

 

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra